„V tom období bol romantický balet, tanečník bol len servis
tanečnice. On ukázal, že tanečník môže robiť aj veľké skoky, variácie,“ povedal s tým, že Nureyev zmenil svet tanca. Pracoval aj ako choreograf.
„Vytvoril krásne choreografie, ktoré má dnes problém zatancovať
ktorýkoľvek súbor, lebo sú fyzicky a technicky náročné. Preto ten náš
Nureyev nie je o technike. Je tam veľa tanečných žánrov, ale nie je to o
bravúre technického tanečníka. Nechceli sme sa mu priblížiť, to je
veľmi ťažké,“ povedal s tým, že sa sústredili na perzekúciu človeka a jeho život v neslobodnej zemi.
Pripomenul, že tak ako Nureyev, viaceré svetové osobnosti museli v
minulosti nedobrovoľne tak opustiť svoju vlasť. Príbeh je pre Šotha
inšpiratívny v tom, že ide o takzvané vykorenenie človeka. „V zahraničí v podstate ten domov nikdy nemáte a keď sa vrátite domov, tiež už nie ste doma. Akoby ste už nikde nepatrili,“ povedal s tým, že je zaujímavé sledovať, ako je bojujúci človek spoločnosťou odvrhnutý.
Podľa jeho slov ide o predstavenie širokospektrálneho žánru. Okrem
samotného príbehu a vývoja človeka podľa neho divákov zaujme aj samotný
tanec a hudba. V závere bude súčasťou inscenácie aj zbor ŠDKE.
V postave Rudolfa Nureyeva sa predstavia Vladimir Malakhov a Sergi
Iegorov, ako muža ho stvárni Gennaro Sorbino a ako chlapca Ervin
Szelepcsényi a Viktor Mikulišin. Na choreografii okrem Šotha a Malakhova
spolupracovali aj Marek Šarišský, Šimon Stariňák a Shoko Yamada.